11. 11. 2015

Prieskum: Nezamestnaným sa nechce za prácou cestovať

 

\

 

Prieskum: nezamestnaným sa nechce za prácou cestovať

  • Dve tretiny nezamestnaných tvrdia, že sú ochotní za prácou dochádzať, no viac polovica je ochotná stráviť na ceste maximálne hodinu.
  • Väčšine nezamestnaných sa nechce za prácou presťahovať.
  • Na cestovné sú ľudia bez práce ochotní minúť najčastejšie menej ako 50 eur mesačne.

Bratislava, 10. novembra 2015 – Ochota nezamestnaných ľudí cestovať za prácou je na Slovensku veľmi nízka. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si u výskumnej agentúry AKO objednala HR Aliancia (Aliancia personálnych agentúr Slovenska). Prieskum prebehol na reprezentatívnej vzorke 400 nezamestnaných z celého Slovenska v termíne od 22. do 27. októbra 2015.

Vyplýva z neho, že dve tretiny ľudí bez práce nie sú ochotné sa za prácou presťahovať, a hoci približne rovnaký počet deklaroval ochotu do zamestnania dochádzať, na ceste chce väčšina z nich stráviť maximálne hodinu. „Dve tretiny nezamestnaných, ktorí sú ochotní dochádzať za prácou, nechcú cestovať dlhšie než pol hodinu do práce a pol hodinu z nej. Za ten čas väčšinou neprejdete v špičke ani upchatú Bratislavu. Ak si k tomu pripočítame fakt, že 71,5 percenta nezamestnaných sa odmieta za prácou sťahovať, tak zistíte, že mobilita pracovnej sily je na Slovensku mizerná. Nemôžeme sa preto diviť, že slovenské hladové doliny zostávajú hladovými dolinami už dlhé roky,“ vysvetľuje prezident HR Aliancie Luboš Sirota.

Firmám chýbajú ľudia

Aj preto slovenskí zamestnávatelia problém obsadiť všetky voľné miesta vhodnými kandidátmi. Trh práce sa totiž dostal do situácie, v akej sa nachádzal pred hospodárskou krízou: napriek stotisícom ľudí evidovaných na trhu práce je ťažké zohnať potrebných ľudí. „Keď prídeme prezentovať do okresu s vysokou nezamestnanosťou ponuku práce, nezamestnaní sa zvyknú zdvihnúť hneď po tom, čo sa dozvedia, že by do roboty museli dochádzať. Ostatné podmienky ich ani nezaujímajú. Práve preto sme sa rozhodli objednať si prieskum, aby sme zistili hlavné bariéry, ktoré ľudí od cestovania odrádzajú,“ vysvetľuje Peter Dosedla, člen prezídia HR Aliancie.

Najčastejším dôvodom, prečo ľudia odmietajú opustiť svoje bydlisko je nemožnosť opustiť rodinu. Tento fakt sa s vysokou pravdepodobnosťou podpísal i pod to, že dochádzanie za prácou vo väčšej miere odmietajú ženy než muži. Ďalším významným faktorom obmedzujúcim mobilitu je neochota opustiť vlastný dom alebo byt.

„Tu vidíme problém v tom, že na Slovensku výrazne zaostáva výstavba dostupného nájomného bývania. Mnohí ľudia nechcú bývať na ubytovniach a prenájom vlastného bytu je pre nich pridrahý. Preto radšej zostanú doma a poberajú dávky,“ vysvetľuje Peter Dosedla.

Problém pre nekvalifikovaných

Nízka mobilita pracovnej sily pritom najviac postihuje ľudí s nízkym vzdelaním, teda tých, ktorých je na úradoch práce evidovaných najviac. Stačí si uvedomiť, že z celkového počtu takmer 350-tisíc ľudí bez práce bolo bezprostredne pred evidenciou vyše 213-tisíc bez zamestnania, a je teda problém vôbec určiť ich profesiu. Ďalších vyše 35-tisíc bolo pomocnými a nekvalifikovanými pracovníkmi, po ktorých je záujem firiem veľmi nízky. Okrem toho, viac ako 100-tisíc nezamestnaných má skončenú maximálne základnú školu a vyše 185-tisíc ľudí je bez práce vyše roka, čo znamená, že strácajú pracovné návyky.

Riešením pre nízko kvalifikovaných nezamestnaných by bolo práve dochádzanie za prácou, no títo ľudia radšej sedia doma. Dochádzať sa totiž chce najmä tým, ktorí ukončili vysokú školu. Sťahovať za prácou je totiž ochotná iba tretina nezamestnaných so základnou školou, dochádzať chcú tri štvrtiny, čo je ale stále menej než u vysokoškolákov. „Platí teda, že čím je pozícia nezamestnaného na trhu práce horšia, tým menej je ochotný s tým niečo robiť,“ hovorí Luboš Sirota.

Platí teda, že slovenský trh práce potrebuje zásadné zmeny, inak sa zvýšenie mobility pracovnej sily nepodarí dosiahnuť. „Ak sa v tomto smere nič neudeje, naďalej budeme svedkami dovozu pracovníkov z krajín ako je Bulharsko a Rumunsko a tento dovoz bude čoraz masívnejší,“ tvrdí Luboš Sirota.