10. 11. 2016

Sú Slováci ochotní cestovať za prácou? Porovnanie rokov 2015 a 2016.

Nezamestnaným sa chce za prácou cestovať ešte menej než vlani

  • Väčšina nezamestnaných nechce      dať na cestu za prácou viac ako 2,5 eura denne.
  • Dve tretiny nezamestnaných nie      sú ochotné sa za prácou presťahovať.
  • Nedostatok pracovnej sily      jej mobilitu znižuje, v porovnaní s vlaňajškom klesla.

Bratislava, 8. novembra 2016 – Mobilita pracovnej sily je na Slovensku veľmi nízka a tento stav sa postupne zhoršuje. Potvrdzuje to prieskum, ktorý si u výskumnej agentúry AKO objednala HR Aliancia na reprezentatívnej vzorke 400 nezamestnaných z celého Slovenska. Zber dát prebehol v termíne od 14. do 17. októbra 2016.

Vyplýva z neho, že vyše dve tretiny nezamestnaných sa nechcú za prácou presťahovať. Takmer dve tretiny síce tvrdia, že sú do zamestnania ochotní cestovať, no 62,5 % z nich je na ceste tam a späť ochotných stráviť maximálne hodinu. Až 58,3 % z tých, ktorí chcú dochádzať, uviedlo, že na tento účel sú ochotní minúť maximálne 50 eur mesačne. „To v prepočte znamená, že sú pripravení minúť na jednu cestu do práce maximálne 1,25 eura. Za tieto peniaze sa nedostanete ani zo Senca do Bratislavy, nehovoriac o tom, že to iba ťažko stihnete v rannej špičke za pol hodiny,“ hovorí prezident HR Aliancie Luboš Sirota. Medziročne sa pritom ochota ľudí cestovať za prácou znížila. To nedostatok pracovnej sily, ktorému firmy čelia, ešte zvyšuje.    

Počet nezamestnaných, ktorí sú ochotní za prácou sa presťahovať, medziročne mierne stúpol, stále však nedosahuje ani tretinu všetkých ľudí bez práce. Navyše, celoslovenské výsledky výrazne vylepšuje Bratislava, kde sú ľudia ochotnejší sťahovať sa. Bez nich by boli celkové čísla ešte horšie.

Nechcú opustiť rodinu a bývanie

Hlavným dôvodom, ktorý mobilitu nezamestnaných znižuje, je ich neochota opustiť svoje domáce prostredie – rodinu a bývanie. To je hlavný argument respondentov tak pri dochádzaní, ale najmä pri presťahovaní sa za prácou.

„Forma štátnej pomoci, keď štát podporuje mobilitu jednotlivcov a nie celých rodín, sa práve preto míňa účinku. Ak chceme, aby ľudia viac za prácou cestovali, je potrebné tento stav zmeniť,“ upozorňuje Jozef Petrík.

Legislatíva potrebuje zmenu

Nízka mobilita domácej pracovnej sily v kombinácii s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov núti firmy, aby hľadali ľudí v zahraničí. Aj preto počet zahraničných pracovníkov rastie v ostatnom období o desiatky percent. „Zamestnávatelia by radšej prijímali Slovákov, keďže je to jednoduchšie a nie je potrebné riešiť ani jazykovú bariéru. Nemajú však koho zobrať,“ upozorňuje člen HR Aliancie Jozef Petrík.

Aby sa situácia zmenila, je potrebné zmeniť súčasný prístup k mobilite pracovnej sily. Potrebné je vo väčšej miere podporovať presťahovanie sa celých rodín, pomôcť môže aj výstavba dostupného a kvalitného nájomného bývania. Pomohlo by aj obmedzenie možnosti nezamestnaných privyrábať si na dohodu alebo odmietať ponúknutú prácu. Problémom je i to, že mnoho nezamestnaných sa pod hrozbou vyradenia z evidencie zamestná iba pro forma. Potom robia všetko pre to, aby o novú prácu prišli, mohli sa vrátiť na úrad práce a ďalej si privyrábať alebo „sedieť doma“. Okrem toho je potrebné upraviť legislatívu okolo exekúcií a osobných bankrotov. Slovensko totiž ťažia vyše tri milióny otvorených exekučných konaní, kvôli ktorým sa mnohí ľudia vyhýbajú oficiálnej práci (na mzdu by im totiž siahol exekútor). Ak sa tento problém nevyrieši, budú sa práci vyhýbať aj naďalej.

„Ak nedôjde k zásadným zmenám, nezamestnanosť na Slovensku iba ťažko klesne výraznejšie pod úroveň deviatich percent. Firmy budú čoraz častejšie hľadať ľudí v zahraničí, napríklad v Rumunsku, ktoré má už dnes nižšiu mieru nezamestnanosti než Slovensko. Bude tak pribúdať dlhodobo nezamestnaných, ktorí strácajú pracovné návyky a po čase už robiť vôbec nechcú. Preto s týmito zmenami nie je možné otáľať a čakať, že situácia sa zmení sama od seba. Okrem toho, vyvarovať sa treba aj opatreniam, ktoré mobilitu pracovnej sily znižujú, “ hovorí Luboš Sirota.  

Takýmto opatrením je napríklad rozhodnutie Bratislavy zvýšiť dane za ubytovanie pre robotníkov, ktorí sem za prácou dochádzajú. Ich náklady sa tak môžu zvýšiť o 50 eur mesačne. Pre časť ľudí je táto suma natoľko vysoká, že prestanú do Bratislavy dochádzať. „To v situácii, kedy na slovenskom trhu práce panuje akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, môže výrazne skomplikovať fungovanie miestnych firiem. Treba si uvedomiť, že Bratislavčanmi nie je možné hroziaci výpadok zamestnancov nahradiť. Zvyšovanie daní je teda krokom, ktoré už aj tak nízku mobilitu pracovnej sily ešte viac znižuje,“ upozorňuje viceprezidentka HR Aliancie Jana Mesárová.